Svojimi životmi každý deň pribíjame Ježiša Krista na kríž

Autor: Jozef Kmeto | 19.4.2019 o 18:26 | (upravené 19.4.2019 o 19:40) Karma článku: 1,52 | Prečítané:  544x

Kresťania si dnes po celom svete pripomínajú utrpenie a smrť svojho vykupiteľa Ježiša Krista. Ako by sme dnes privítali Ježiša Krista keby sa vrátil na zem?  

Kresťania si dnes po celom svete pripomínajú utrpenie a smrť svojho vykupiteľa Ježiša Krista.

 

V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst, zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Je to deň pokánia a modlitieb...  Predstavme si, že by si Ježiš Kristus vrátil späť na zem, ako by sa na nás pozeral?  Ste presvedčení, že by nám povedal, že sme jeho nasledovníci, či dietky božie? Ja o tom silno pochybujem....   Dietky božie v chrámoch Keď sa pozriem do chrámu, ja už dávno nevidím dietky božie, ale farizejov, ako ich opísal Ježiš Kristus, "Podobáte sa bielym náhrobným kameňom, no zvnútra ste samá nečistota a hniloba." V kostoloch mnohí na plné ústa spievajú chválospevy, na kolenách sa modlia, dokonca kde tu aj slza z oka vypadne. Keď však vyjdu z kostola von, sú to úplne iní ľudia, plní pretvárky, nenávisti, predsudkov a zlodejstva. Mnohí z týchto "božích detí pestujú v srdci túžbu po smrti." Za boha a národ znie z ich úst, no či Boh je Bohom nenávisti, predsudkov, či túžby po smrti? 

 

   

 

V kostoloch sa vyspovedajú, na kolenách odriekavajú modlitby pokánia, aby keď vyjdu z kostola ďalej páchali hriechy, ktoré formujú ich myslenie, konanie, a toto ich formovanie sa odzrkadľuje v ich živote a živote ich okolia...  Iní sú pre istotu tak samoľúbi a zlí vo svojom srdci, že na celé okolie kričia ja neverím ani v Boha ani v Ježiša, je tak pre nich omnoho ľahšie páchať špinavosti vo svojom živote, ako zodpovednosť za svoj život a pred živým Bohom si priznať svoju zodpovednosť.  

 

  

 

A tak ako vyzerá kresťanský svet? Je plný vrážd, sexuálnej promiskuity, pýchy, neúcty jeden k druhému, zlodejstva, obohacovania sa na úkor iných, ohromnej nenávisti, rasizmu, predsudkov, špinavosti v srdci, neschopnosti zamyslenia sa sami nad sebou, neschopnosti prijať za svoje činy zodpovednosť. Je plný klamstva, pretvárky, každý jeden krok, je krokom hriechu, zloby, samodeštrukčného konania pre seba a iných... 

 

  

 

 No potom príde sviatok ako je ten dnešný, a títo všetci zo sklonenými hlavami, sa na kolenách modlia, spovedajú sa ďalším zverom v spovedniciach, odriekaním si pár modlitieb sa vrátia späť do života, aby ďalej žili ako žili aj pred tým...  Umučenie Ježiša Krista, Vianoce, sviatok Sedembolestnej Panny Márie nie je pre nich nič iné, len divadelné predstavenie pre svet a okolie... A práve títo všetci by Ježia Krista opäť pribili na kríž, pretože by ich odsúdil za ich farizejstvo!     

 

   Smrť    

 

Každý z nás sa bojí smrti. Ľudstvo sa od nepamäti bojí smrti, bojí sa jej každý človek, bojím sa jej ja, aj vy a budú sa jej báť aj tí, ktorí neveria v Boha. Ja nechcem v tomto článku pôsobiť ako sudca, ani tvrdiť, že ja Jozef Kmeťo som svätý, ale prestaňme kupčiť zo slovom Boh, Ježiš Kristus, ako by to bola drahá značka odevu, či parfumu... Ja nenosím zlatú retiazku z krížikom, iní zase hej, avšak ich život čo nosia na krku nie je posolstvom Ježiša Krista. Celý život hovorím "ešte že Ježiš Kristus zomrel na kríži, neviem si totiž predstaviť, čo by sa nosilo na krku keby ho zvalcovala Tatrovka." A o tom to je. Máme Ježiša Krista na krku, visí nám na stene, visí nám na predkom skle nášho auta, iní ho majú na golieri svojho oblečenia. Urobili sme si z Ježiša Krista módnu značku a SuperStar, no jeho život a odkaz nám ostal nepovšimnutý. Nechceme jeho odkaz prijať do nášho srdca, my chceme byť hviezdy, chceme sa milovať, smilniť, hrešiť, nenávidieť, špiniť, ohovárať a zraňovať srdcia  iných...

 

  

"Tvrdiť, že to iní, že to nie my, to ty si taký Jožko, keď takto píšeš, ja predsa verím, to ty si tá sviňa Jožo!!!" Ja sa však bojím smrti. A preto píšem, vidím nemocničnú izbu, pred jedným lôžkom paraván, leží na ňom nemocný, ktorý už nemá nádej, a vidím sestričku ktorá ho pohladí po tvári, a on tú ruku chytí ako puto zo svetom, z ktorého sa mu nechce. Aj keď si zanadávame, no milujeme život, život je to najkrajšie čo sme dostali od živého Boha. Každý zomierajúci plače, verte mi ľudia že je to tak, pri poslednom výdychu umierajúcemu tečú slzy z očí. Tento okamžik čaká nás všetkých, aj tých ktorí hovoria, že neveria v Boha. Pokiaľ sme silný a zdravý smrť nám nepríde ani na rozum, no príde čas keď sa budeme smrti báť, budete sa jej báť aj vy. Od nepamäti sa ľudia pokúšajú smrť oklamať, ale smrť sa nedá oklamať, raz jej budeme čeliť a boj s ňou prehráme. Pociťujem hrdosť že som to ja, moja ruka, čo píše tento článok na zamyslenie a keď by tento článok by čítal seba menší netvor, ktorý by sa pri tomto článku zamyslel, článok splnil svoj účel. Som hrdý na to, že som stále schopný sa sám sebe pozrieť do očí, a sám sebe povedať, že môj život je hriešny, pretože ten ktorý si povie, veď ja nikomu neubližujem, nikoho som nezabil, chodím do kostola, dodržiavam kresťanské základy, klame sám seba a je na tom horšie pred Ježišom Kristom, ako hriešnik ktorý si svoje hriechy uvedomuje... 

 


Bojím sa dňa, aby som sa mal čiej ruky chytiť, preto by sme mali žiť tak, aby nás v okamihu našej smrti mal kto držať za ruku... 

 

 Jozef Kmeťo          
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Jankovskú aj Threemu v Smere zľahčujú. Fico stále mlčí o tykaní s Kočnerom

Obedy zadarmo sú vraj dôležitejšie ako podozrenia z Threemy

Komentár Zuzany Kepplovej

V Smere sú zase pri žatve

Čím viac im tie náhodné známosti prerastajú cez hlavu, tým viac cítia sociálne.


Už ste čítali?