Nikdy, ani v tých najhorších snoch som si nemyslel, že zlodeji budú "pánmi"...

Autor: Jozef Kmeto | 7.12.2016 o 15:50 | Karma článku: 8,81 | Prečítané:  1176x

Mám 43 rokov, poviem si "si už dosť starý, aby si konečne pochopil ako tento svet a jeho pravidlá fungujú", no vždy ma niečo prekvapí, zarazí, alebo rovno "zaklincuje do podlahy".... 

Som z generácie, a som tomu možno aj rád, že si pamätám dobu kedy zlodej bol zlodejom, vrah vrahom, či podvodník podvodníkom, alebo aspoň som si to myslel... No dnes som svedkom úplne niečoho iného. Akéhosi morálneho, alebo skôr amorálneho javu, kedy zlodej je pánom, vrah volá po spravodlivosti a v očiach spravodlivosti pre údajný nedostatok dôkazov nevinný a naopak spoločnosť a jej pravidlá trestajú ľudí, pretože nezvládajú splácať hypotéku, necviknú si lístok na mhd-čku, včas nezaplatia elektrinu, plyn, alebo malého drobného zlodejíčka "niekto" dokáže odsúdiť minimálne na sedem rokov bezpodmienečne a nad tým všetkým dozerá zlodej. No povedzte mi ľudkovia, dá sa vôbec na toto zvyknúť a nebyť prekvapený??! Nie, zle. Prekvapený je slabé slovo, skôr zhnusený, to je to správne slovo z dnešnej spoločnosti.   

Už ani sám neviem, či to čoho som denne svedkom je realita, alebo zlý sen. Chodím ulicami a pozerám sa na okoloidúcich, ktorí bez svetla v očiach prechádzajú okolo mňa a žijú svoje pobabrané životy. Svet sa zmenil, aj naša spoločnosť. Niekedy sa pristihnem pri myšlienke, len aby mi neostalo zle na ulici, pretože zrejme namiesto pomoci by som z posledných síl videl ako si mládež robí selfíčka... Stali sme sa bezduchými strojmi, ktorí v tichosti tolerujú zlo a aj keď sa niekto proti zlu ozve, urobí s toho kabaret s vystúpením starých komikov a všetci sa smejú im vtípkom, ako by to zlo už nebolo podstatné... Kričíme, pretvarujeme sa, prosíme... Za lepšiu cenu vo výpredaji sme schopní aj "vypáliť náboj z pištole, ktorú sme oprášili a vyčistili". Nedávno som čítal na sociálnej sieti "narodil som sa v roku 1989 a volil som Mariána Kotlebu" a zrazu som si uvedomil, pre boha veď títo mladí ľudia nevidia svoju budúcnosť pri tom čo sa tu deje a tak hľadajú akési čriepky nádeje v tom bahne beznádeje, netušiac že sa porania... Niekde som čítal "akí sú ľudia, takú majú vládu" a tak sme svedkami toho čo v skutočnosti vo svojich srdciach sme. V našom srdci dokážeme tisíc krát zabiť, nenávidieť, sme väčšími cenzormi akými sa snaží byť súčasná vláda. Sme "ficovejší" ako Fico, sme "mečiarovskejší" ako Mečiar, sme tým čím je vláda. Mám pocit, že keby sme mali toľko toho na čo ukazujeme, asi by nám bola pravda, spravodlivosť ukradnutá hlavná vec, že sa mám dobre ja... A tak vďaka naším žiadostiam sme svedkami dnešných dní...

 

 

 

Jozef Kmeťo 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Slovenské elektrárne prehrali boj o Gabčíkovo

Ústavný súd odmietol sťažnosť Slovenských elektrární voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu.

KOMENTÁRE

Ako sa môže Andrej Danko stať premiérom

Danko je ako generátor náhodných slov nevyspytateľný.

KOMENTÁRE

Obamova milosť je varovaním pred Trumpom

Súcit so slabšími nie je Trumpovou silnou stránkou.


Už ste čítali?