V poslednom období prežívam skutočne ťažké chvíle, mám choré srdiečko a celkovo sa necítim dobre, k tomu keď pripočítate existenčné problémy, pretože nedávno som prišiel o prácu, tak sa mi nečujte, že svoj dnešný článok začínam takto…
Predtým, no predtým dajme pred 20-timi rokmi som si nikdy nemyslel, že o 20 rokov budem písať tento článok. Nikdy som nebol štíhly chlapec, s výnimkou, keď som bol dieťa, ale to sa snáď ani nepočíta. Keď som sa dostal do puberty, začal som priberať, postupne sa zo štíhleho chlapca stal „macko“. No moja váha mi vôbec neprekážala, necítil som žiadne obmedzenia, naopak pár kíl naviac mi dodali taký šmrnc…
Prešlo 20 rokov a z „macka“ sa stal 42 ročný „obor“ s váhou 170, možno aj viac kilami a to mi so sebou prinieslo strašne veľa obmedzení v mojom živote. To čo som predtým urobil ľavou rukou dnes neurobím ani oboma, napriek tomu chodím do práce, bijem sa zo životom ako viem, aj keď si myslím, že už asi bežím do cieľa môjho života…
Píšem to preto tak, lebo aj moje myslenie sa zmenilo, pokiaľ sa človek dobre cíti, je zdravý, má zdravé sebavedomie, nikdy by ho také myšlienky, ako mňa dnes, nenapadli a to je vlastne aj jadro môjho článku.
Ako som napísal, som veľký tučný chlap, mám problémy zo srdiečkom, mimochodom na srdiečko som bol chorý od malička, no tým, že dnes som na tom tak ako som, sa samozrejme moje problémy prehĺbili až do takého štádia, že sa bojím dňa, až sa raz už nezobudím, alebo ma skolí infarkt, či jednoducho mi srdiečko zlyhá… Určite Vás napadla otázka a čo lekári? Jednoduchá odpoveď... pokiaľ nemáte peniaze, nemáte ani na to, aby ste si dovolili nejaký program na chudnutie pod dozorom, pretože ja môžem schudnúť už len pod dozorom… No, a keďže nemám peniaze na takéto niečo tak, keď napíšem „žijem“ klamal by som, „prežívam“, to je to správne slovo…
Kúpiť, či nekúpiť /pouličný časopis Nota Bene/
Ako som napísal, nedávno som prišiel o prácu, musím povedať, že ma to zrazilo na zem, týždeň som nespal a dával si otázku prečo??! Ale to teraz nebudem riešiť, naopak na čo chcem obrátiť pozornosť je to, že aj napriek tomu, že som chorý, dokázal som si o necelý týždeň prácu zohnať. Dnes som podpísal pracovnú zmluvu a nabehal som asi 5 km, kvôli práci. Dnes pršalo, premoknutý, uzimený a s aritmiou srdca v hrudi som vybavil všetko čo som mal. Ako som tak behal po ulici, prechádzal prechodmi, stál na zástavkách MHD, nemohol som si nevšimnúť niektorých predávajúcich časopisu Nota Bene. Ja som z Bratislavy, tak napríklad na Obchodnej na električkovej zástavke Poštová stojí asi dvojmetrový chlap, na prvý pohľad zdravý, silný chlap, dal som si otázku, buď si chorý, nevieš si nájsť prácu, alebo jednoducho ti vyhovuje celý deň stáť na zástavke, nič nerobiť a čakať kto si kúpi časopis. Keby bol chorý, neverím že by dokázal celý deň v daždi stáť na zástavke a predávať časopis, tak čo sa stalo, že v podstate zdravý dvojmetrový chlap, inak lepšie oblečený ako poniektorí, stojí na zástavke. Veď by mohol robiť v obchode, ak je chorý v pokladni by to určite zvládol, keď dokáže celý deň stáť na zástavke. Mohol by vykladať tovar, alebo robiť niekde strážnika, nie, on stojí ako taký stĺp a predáva časopis. Ja som mal v peňaženke 10 eur a dal som si otázku kúpiť, alebo nie? Povedal som si nie!!!! No a na takýchto podobných predajcov v Bratislave som mal fakt šťastie. Zdravý chlapi, mohli by robiť čokoľvek, ak sú nejak chorí, sú práce kde by to zvládli, keď dokážu byť celý deň na ulici. Povedal som si nie!!! Nekúpim, ja pokiaľ môžem prácu si vždy nájdem, takú, aby som to zvládol aj po zdravotnej stránke. Bijem sa o prácu, prosím, žobroním, vybavím a snažím sa urobiť všetko preto, aby som si prácu udržal, nie nebudem podporovať v podstate darebákov, prepáčte mi milí čitatelia, je to iba môj subjektívny pohľad, ale položte si ruku na srdce, nepoložili ste si rovnaké otázky ako ja dnes??? Moja žena je chorá má cukrovku, ktorá jej už napadá aj orgány a pracuje, pichá si inzulín, ale pracuje a bije sa zo životom. Mal som kolegov, či už v pokladni, alebo v call centre ktorí boli telesne postihnutí a bijú sa so životom, tak prečo by som mal podporovať ľudí, ktorí celý deň dokážu prestáť na ulici s časopisom a pritom vidím, že sú to zdraví ľudia, ktorí by mohli dobre niekde makať, samozrejme to sa netýka všetkých predajcov časopisu Nota Bene. Kto vlastne predáva Nota Bene. Sú to ľudia bez domova, bez vzdialenia, či žiaľ, aj predajcovia ktorí vidia na dno pohárika, no sú medzi nimi aj ľudia, ktorí sú dobre oblečení, bývajú v ubytovni, nič im nie je, iba majú ľavé ruky od roboty… O tom som presvedčený, takže si vždy rozmyslím od koho kúpim časopis a od koho nie… No nebudete mi veriť, že som bol častokrát na tom horšie ako tí predajcovia, ale to už je o inom článku… Nechcem byť sudcom, nemám nato ani právo, bolo to iba moje dnešné zamyslenie sa.... Viem že život je ťažký pre každého, napokon aj za ten svoj si môžem iba ja sám....
Jozef Kmeťo
